Gymnastika, frustrácia, slzy … a muffiny

Autor: Mathieu Lyons

Tento rok sa moja dcéra (Emma, štyri roky) zúčastnila prvej organizovanej skupinovej aktivity. Po dobu niekoľkých mesiacov nás prosila, aby sme ju prihlásili na gymnastiku, no spoločne so ženou sme sa veľmi snažili, aby sme ju od jej zámeru odhovorili. Intuitívne sme totiž vedeli, že sociálny kontext štrukturovanej skupinovej aktivity s ostatnými deťmi vo veku od štyroch do šiestich rokov by bol nad jej vývojové schopnosti. Pretože ja sám som veľmi citlivý človek, vidím, že moja dcéra je citlivá. Viem, že je ľahko zraniteľná a rýchlo ju zaplaví frustrácia v situáciách bez prítomnosti starostlivého dospelého, s ktorým sa cíti byť úzko prepojená. Ale Emmina túžba pohnúť sa ďalej a vyskúšať nové veci sa nedala zastaviť, a preto sme sa rozhodli to skúsiť.

Prvý týždeň prebehol v poriadku. Aj keď sme nemali príležitosť stretnúť sa s trénerom a predstaviť ho našej dcére, sama podišla k mladému mužovi, ktorý si ju získal tým, že ju rozosmial niekoľkými bláznivými tanečnými krokmi. Ďalší týždeň čelila Emma mnohým bezvýchodiskovým situáciám, s ktorými mala málo skúseností: čakaním, kým na ňu príde rad, tým, že ju iné deti predbiehali a aj tým, že nedokázala zvládnuť každý pohyb úspešne. Emma na tieto stretnutia s realitou reagovala tak, že sa posadila a ignorovala svojho trenéra, začala kričať, alebo niekedy z frustrácie plakať. Sedel som vo vedľajšej miestnosti odkiaľ som ju mohol pozorovať a lámalo mi to srdce. Je to príliš na môjho anjelika? Veci nefungovali v jej prospech a nebolo pre mňa ľahké dívať sa z diaľky – nemohol som byť tým bezpečným miestom, kde mohla nájsť svoje slzy, keď čelila takým bezvýchodiskovým situáciám. Nemohol som si pomôcť a sám seba som sa pýtal: Je to dobrý nápad? Mám ju vziať preč?

Len čo hodina gymnastiky skončila, musel som nájsť svoju alfu, alebo sebadôveru, aby som mohol Emmu viesť spôsobom, ktorý potrebovala. Ako môžem naplniť Emmine potreby z takej vzdialenosti? Prišiel som na to, kým Emma jedla teplý banánový muffin a ja som si vychutnával svoje pikantné tekvicové sójové latte. Pomocou jedla sa mi podarilo aktivovať jej prirodzený inštinkt pripútania sa ku mne. Využil som príležitosť opäť byť jej ockom tým, že som ju vzal do mojej obľúbenej kaviarne. Bol to skvelý začiatok.

Uprostred pokojnej rodinnej kaviarne sa Emma posadila na moje kolená a objali sme sa, kým jedla muffin. Dlho sme mlčali a potom sa konečne rozplakala. “Oci, prečo tie dievčatá predbiehajú? To nie je fér. Neviem robiť všetky tie pohyby, oci. Je to ťažké.” Uprostred kaviarne som pre Emmu vytvoril miesto, aby mohla plakať. Aj keď sa na nás ľudia pozerali a čudovali sa, prečo to malé dievčatko plače, bol som rád, že som schopný poskytnúť Emme dostatočný priestor, aby našla svoje slzy a vyplakala všetko, čo v ten deň nefungovalo.

Ďalší týždeň malé dievčatko naschvál strčilo do Emmy, keď skákala z bradiel. Emma sa pozrela mojím smerom.” Vedel som, že chce a potrebuje sa vyplakať. Tréner k nej prišiel, snažil sa jej pomôcť s pocitmi, ktoré prežívala, ale zdalo sa, že to nefunguje. Aj keď mala Emma svojho trenéra naozaj veľmi rada, jej vzťah s ním bol stále nový a povrchný. Hovoriť o svojich pocitoch v tomto kontexte bolo pre ňu pravdepodobne príliš zraňujúce. Snažil som sa s ňou spojiť sediac vo vedľajšej miestnosti, ale okno medzi nami nás rozdeľovalo v momente, keď potrebovala fyzický kontakt. Videl som a cítil, ako Emma potláča svoje pocity, otáča sa a pripája sa späť k skupine. V tom momente som si uvedomil, že naše návštevy kaviarne budú odteraz súčasťou nového rituálu, ktorý bude nasledovať po gymnastike.

Od toho dňa, vždy pred každou hodinou gymnastiky nezabudnem Emme povedať: “po gymnastike na nás v kaviarni čaká teplý banánový muffin. Nemôžem sa dočkať, až s tebou strávim ten náš špeciálny čas v kaviarni.” Teraz si uvedomujem, že moja dcéra sa môže vydať ďalej, nájsť protichodné pocity, ktoré v nej gymnastika vyvoláva, roztaviť svoje frustrácie a nájsť svoje slzy v rituále, ktorý poskytuje teplo a prináša bezpečie. Ocko je odpoveďou! Ja som odpoveďou pre moju dcéru, gymnastiku, frustráciu a slzy.

Zdroj: » Gymnastics, Frustrations, Tears … and Muffins (neufeldinstitute.org)
Překlad a korektura: Zuzana Mackova
Odborná redakce:  Xenie Majznerová
Foto Leigh Patrick přes Pexels

Shlédnutí: 203

PŘIHLASTE SE K ODBĚRU NOVINEK

Přihlaste se k odběru nejnovějších článků a aktualit o kurzech, webinářích a iniciativách knižních klubů.

Invalid email address
Slibujeme, že vás nebudeme spamovat. Odběr můžete kdykoli zrušit.